amaṅgalaṃ cātra maṅgalaṃ bhavati || PS_2.7 ||
- amaṅgalam iti atra sādhanajātam adhikurute taduddeśena tu maṅgalavacananirdeśaṃ karoti // PSBh_2.7:1
- caśabdaḥ kāraṇaguṇavacanopakṣepe draṣṭavyaḥ // PSBh_2.7:2
- upakṣipyottaratra maṅgalaṃ pradakṣiṇaṃ ca vakṣyāmaḥ // PSBh_2.7:3
- tasmādubhayaṃ rudre devāśca pitaraśca ityupariṣṭād vakṣyāmaḥ // PSBh_2.7:4
- atraśabde mūrtyadhiṣṭhātari manaḥsaṃjñe kāraṇe sakale upatiṣṭhatā apasavyasambandho draṣṭavyaḥ // PSBh_2.7:5
- maṅgalam ityatrāpi cāmaṅgale vaktavye maṅgalameva tad vakṣyāmaḥ // PSBh_2.7:6
- tad ucyate atra amaṅgalaṃ nāma nagnatvāpasavyatvasambandho hasitādyaḥ sādhanavargaḥ // PSBh_2.7:7
- sa tkiha kāraṇamūrtisāmarthyānmaṅgalaṃ bhavati // PSBh_2.7:8
- śailodomāvanavat // PSBh_2.7:9
- maṅgalaṃ sādhanaṃ dharmaniṣpādakam // PSBh_2.7:10
- bhavati iti bhūtārthavādo niḥsaṃśayam // PSBh_2.7:11
- kāraṇamūrtau kriyamāṇamamaṅgalaṃ maṅgalaṃ bhavatītyarthaḥ // PSBh_2.7:12
- āha kiṃ nagnatvam apasavyatvaṃ vā sādhanadvayamevocyate // PSBh_2.7:13
- na // PSBh_2.7:14
- yasmādāha // PSBh_2.7:15